01 História platidiel

Pred vznikom peňazí ľudia tiež potrebovali získať tovar, ktorý nemali. Slúžil k tomu výmenný obchod. Vymieňali jeden tovar za iný, napríklad zajaca za rybu.

Získať tovar nebolo ale vždy jednoduché. Ak si mal napr. kravu, musel si nájsť niekoho, kto by chcel vymeniť tvoju kravu za obilie, ktoré si potreboval. Občas si nemusel nájsť nikoho, kto by chcel s tebou meniť. Vznikali tiež rozbroje a hádky. Hlavne, ak mal niekto pocit, že výmena je nespravodlivá. Napr. sa mu zdalo málo 5 sliepok za 1 kravu.

Ľudia si chceli výmeny zjednodušiť a urýchliť. Časom si preto zvolili ako platidlo nejaký predmet. Ten mal pre nich určitú hodnotu a podľa nej určovali cenu ostatných tovarov. Týmto prvým peniazom sa hovorí tovarové peniaze. Známymi tovarovými peniazmi boli plátno, kožušiny, dobytok, obilie, mušle.

Tovarové peniaze priniesli ľuďom aj ďalšiu výhodu. Vďaka nim si vedeli porovnať ceny tovarov u rôznych predajcov a nakúpiť výhodnejšie. Ak Fero predával koňa za 15 siah plátna, ale Jano až za 20. U koho bolo výhodnejšie nakúpiť?

Tieto platidlá sa však ťažko skladovali, rozmieňali alebo sa rýchlo poničili. Najmä preto sa prešlo na platenie kovmi.

Zlato a striebro boli po dlhú dobu uznávané ako oficiálne platidlá v mnohých častiach sveta. Ľudia odrezali kusy zlata alebo striebra a zvážili ich. Zvážené kusy dostal predajca za svoj tovar. Na váženie sa používali rôzne závažia, ktoré všetci uznávali. Rozhodujúca bola hmotnosť kovu a nie jeho tvar. Od váženia kovov to bolo už len krôčik k prvým minciam.

Prvé mince boli vyrobené okolo roku 640 p.n.l. v Lýdii (dnešné Turecko). Vyrobené boli zo zmesi striebra a zlata. Boli v tvare hrudiek, fazule, či pliešku. Tvar mince nebol dôležitý. Podstatný bol vyrazený znak, ktorý potvrdzoval hmotnosť mince. Vďaka tomu nebolo nutné kov vážiť a ušetrilo sa tým množstvo času.

Používanie mincí sa ukázalo ako praktické. Z Lýdie sa ich používanie rozšírilo aj ďalej do Grécka a neskôr aj do iných častí sveta.

Prvé mince na území Slovenska razili Kelti v rokoch 250-150 p.n.l. Kelti razili mince najmä zo striebra, ale aj zo zlata aj medi. Kelti nemali jeden spoločný štát a jedno platidlo. Každé väčšie hradisko si razilo svoje mince. Keltské mince sa preto od seba líšia.

Najznámejšie keltské mince sú tie z územia Bratislavy. Práve tu sa nachádzala významná keltská minciareň. Najčastejšie sa na nich objavuje slovo BIATEC a preto sa nazývajú biateky. Historici sa domnievajú, že Biatec bol najvýznamnejší vodca bratislavského kmeňa Keltov.

Okolo roku 1000 n.l. boli v Číne použité prvé papierové peniaze. Išlo v podstate o potvrdenie, že má človek niekde uložené peniaze. Bankovka nemala meno majiteľa, peniaze mohol vybrať každý, kto mal papierik. Tieto potvrdenia využívali obchodníci pri obchodoch, ak potrebovali veľa peňazí. Bolo totiž praktickejšie doniesť so sebou potvrdenie ako vláčiť ťažký balík kovových mincí. Naviac bolo tiež bezpečnejšie zobrať so sebou papier ako veľkú hŕbu mincí.

V Európe bola prvá bankovka vydaná vo Švédsku až v roku 1661. U nás sa prvé bankovky objavili až v dobe Márie Terézie. Hovorilo sa im "bankocetle". Vydávané boli Viedenskou bankou, lebo v štátnej pokladnici nebol dostatok zlata. Bankocetl zaručoval jeho majiteľovi, že mu bude zlato vyplatené.

Prvým bankovkám ľudia príliš neverili. Kovové mince boli vyrábané z drahých kovov a mali preto hodnotu. Ale aká bola hodnota kusu papiera? Spočiatku preto banky mali pre každú vydanú bankovku na sklade jej hodnotu v zlate.