CENA
Cena je hodnota kupovaného tovaru alebo služby vyjadrená peniazmi.
K jej tvorbe dochádza na trhu pôsobením ponuky a dopytu.
Ak ľudia dopytujú zelené telefóny, bude ich cena stúpať. Cena oranžových telefónov, o ktoré nie je záujem, bude naopak klesať.
Trhová cena je tá, za ktorú sa výrobok na trhu predáva.
Ak sa vyrovná ponuka s dopytom, je na trhu rovnováha a cena sa ustáli - rovnovážna cena.
Na cenu má vplyv viacero okolností:
- dopyt zákazníka,
- náklady na výrobu (koľko stojí vyrobiť tovar),
- vplyv konkurencie (akú cenu požaduje za rovnaký tovar iný výrobca a potom predávajúci).
INFLÁCIA
Inflácia je situácia, keď ceny rastú a hodnota peňazí sa znižuje. Za rovnaké množstvo peňazí si môžeme nakúpiť oveľa menej vecí. Za rovnaký nákup zaplatíme viac peňazí.
Možno povedať, že inflácia „požiera" peniaze.
Infláciu možno vypočítať. To vykonáva Štatistický úrad SR. V určitom období „nakúpi" rovnaké množstvo rôznych druhov tovaru a nákup porovná s predchádzajúcim obdobím. Najčastejšie sa jedná o obdobie jedného roka, preto sa stretávame s názvom ročná miera inflácie. Takému nákupu sa hovorí porovnávanie cien v spotrebnom koši. V spotrebnom koši je cez 700 výrobkov a služieb. Inflácia je potom stanovená v percentách. Vďaka týmto výpočtom môžeme zistiť, o koľko percent bolo drahšie či lacnejšie maslo, mobilný telefón alebo pánske ponožky v roku 2016 oproti roku 2017.
Opačnou situáciou je deflácia, kedy naopak ceny klesajú. Za rovnaké peniaze si nakúpime viac tovaru a služieb.
KEĎ 100 BILIÓNOV ZNAMENÁ BYŤ CHUDOBNÝ
Ak si v roku 2008 vlastnil v Zimbabwe 100 biliónov zimbabwianskych dolárov (100 000 000 000 000 Z$), bol si chudobný ako kostolná myš. Bolo to v dôsledku obrovskej inflácie, ktorá vládla v tejto krajine.
Zimbabwianske bankovky mali pôvodne hodnoty 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, ale v krajine zavládla veľká inflácia. Tovary a služby zdražovali zo dňa na deň. Na nákup do potravín musel ísť človek s plnou igelitkou peňazí. Začali sa preto tlačiť bankovky s oveľa vyššou hodnotou.
Posledná a zároveň najväčšia bankovka bola vytlačená v roku 2008 – stála na nej suma 100 000 000 000 000 Z$ (100 biliónov zimbabwianskych dolárov). Doteraz ide o bankovku s najvyššou nominálnou hodnotou na svete. Nekúpil si si však za ňu ani jedno vajce. Na to si potreboval 350 biliónov. Všade bolo draho. Naviac bola väčšina ľudí bez práce a tým pádom, nemali ani kde peniaze zarobiť.
Hodnota zimbabwianskeho dolára neustále klesala. Zimbabwianske dolárové bankovky sa stali len bezcenným kusom papiera. V roku 2009 sa preto prestal úplne používať. Doteraz nemá Zimbabwe vlastnú menu. Hlavnou menou, ktorou môžeš v krajine zaplatiť, je americký dolár.
Obrovskej inflácii, akú zažilo Zimbabwe, sa hovorí hyperinflácia. Ceny za tovar a služby sa vtedy zvyšujú tak rýchlo, že ľudia sa s tým nedokážu vyrovnať. Často k nej prichádza v čase vojen a prevratov.
Rekordmanom nateraz ostáva Maďarsko. Po 2. svetovej vojne sa tam ceny za tovar zdvojnásobovali každých 15 hodín. Predstav si, že by sa toto prihodilo u nás. Koľko by stál na konci týždňa v obchode chlieb? Stačili by vám peniaze, ktoré ako rodina máte, aspoň na nákup potravín? Ako sa vraví, história sa opakuje. Našťastie, sa však situácie s hyperinfláciou neopakovali tak často. Držme palce, aby to tak aj ostalo.